Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo 1592 eur na obyvateľa. "Napriek
navýšeniu príspevkov stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom
o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900-miliónový
ročný rozdiel medzi krajinami," priblížil hlavný autor štúdie Martin Smatana.
Zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva sú aj politické. "Priemerná
dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do
júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento
nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú
kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov," vysvetlil.
Zo štúdie taktiež vyplýva, že Slovensko zostáva jedným z najhorších
performerov v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva,
hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tri krajiny dosiahli podľa nej len
62 percent z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti
financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych
determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.